Bilancia

Pozerám sa do nebeských diaľav, cez okno, ktorým sa dovnútra dostáva ten chladný vzduch, čo vonia zimou a možnými omrzlinami.

Na tom mieste, pod vŕbou, čo bozkáva pery hladine, sme kŕmili labute po všetky tie roky, čo k nám prilietali. A oco skrýval ten chlieb pod bundou, lebo bola zima a mrzlo tak, že nám líca horeli rumencom žiarivým ako tvár dievčaťa, ktorú počas školskej prestávky pobozká chlapec, čo sa rýchlo skryje do triedy.

Na to mieste už nenájdeš labute a aj jazero chýba, len tá vŕba košatá k vyschnutým brehom s bozkom na konároch sa skláňa.

Bilancujú. Všetci a všetko. Nech nič neujde. A nič nevyjde navnivoč. Hodnotenia, schémy, tabuľky a grafy. Prognózy na najbližšie dni i celé roky.

Tá moja? Nejasná... Ako čiara života, ktorú schválne nechcem rozpoznať. Lebo všetko má svoj koniec, no tej môj nech zostane tajomstvom.

––––––––––––––––––––––––

Písal si o prázdnote. Zopár dlhých súvetí, umne zaobalených slov, čo ma zasiahli. Dokonalý celok. Kompaktný. Celistvosť, čo sa vytratila obyčajným stretom náhod, jedným pošmyknutím. Zisťujem, že stretnúť ťa nie je nemožné. Že stále skladáš okuliare do púzdra farby bordó a nosíš pastelové košele.

Bolo to snové poblúznenie z Tisíc a jednej noci, čo odhodilo predsudky. Dav, ty a ja. Hra, čo mení zmýšľanie. (Nový) začiatok.

Napísal si efektne do stredu papiera. Slová na konci, pri ktorých cítila som ťa. Mali by sme klavír, dva bicykle, psa, tri udice a každý toho druhého. Tých zopár viet, čo skryla som na dno (duše). Sľuboval si Leto, čo šesť dní pred jeho koncom zmarila zložitosť tvojich tajností, čo vyplávali na povrch. Čo mňa zranili a teba odviali inam.

Návrat. Keď si prišiel dospelý. V mužskom prebale, ukrývajúc kúsky chlapčaťa. Pohľady, pripomínajúce moje, tvoje, naše chyby. Keď princ nenašiel sklenú črievičku a princeznej nedorástli vlasy až po zem. Svetlo a tma, svetlo a tma, tma, svetlo, tma. Tma.

V kuchyni mal malý pult a dve stoličky. S tou drevenou si budem rozumieť, preblyslo mi vtedy mysľou. S tou druhou nakoniec potykala som si skôr. Zdanie (častokrát) klame. Ako červené líca a (nevinné) belasé oči.

Chcela som na skutočnosť premeniť. Tie slová, čo spravili mi krajším deň. Slabošstvo, čo nevyužilo ďalšiu príležitosť. Lebo len z vlastných chýb dokážem sa poučiť.


Smutná a preveselá
Naivne detská a príliš dospelá
Hviezda i outsider
Svetlo a tieň

To všetko s tebou aj bez teba